Diagnostické centrum

V tomto popise sa Vám bude zdať, že hovoríme o štyroch zariadeniach. Budeme však hovoriť stále o jednom a tom istom zariadení, ktoré počas svojho doterajšieho trvania malo už štyri rôzne názvy. Od 1.10.1966, kedy bolo rozhodnutím Rady Západoslovenského krajského národného výboru v Bratislave toto zariadenie založené, dostalo svoj prvý názov - Domov mládeže triediaci (DMT). Tento názov sa prvýkrát zmenil 1.9.1972, kedy zariadenie dostalo názov Diagnostický ústav pre mládež (DÚM), tretíkrát sa názov zmenil 1.9.1994 na Diagnostické centrum pre mládež a tento názov trval do roku 2008. Novým školským zákonom č. 245/2008 Z.z. zmenil názov z Diagnostického centra pre mládež na Diagnostické centrum.

Počas doterajšej existencie Diagnostického centra pre mládež v Bratislave – Záhorskej Bystrici sa na poste riaditeľa vystriedali 7 riaditelia. Prvým riaditeľom Domova mládeže triediaceho bol menovaný PhDr. Ján Mikloš. Domov mládeže triediaci bol od svojho vzniku umiestnený v budove bývalej ZŠ, ktorú bolo potrebné prispôsobiť novému účelu – celoročnej nepretržitej prevádzke. Kapacita zariadenia bola 32 mladistvých chlapcov vo veku 15 – 18 rokov, ktorým bola nariadená ústavná alebo uložená ochranná výchova a 4 miesta boli určené pre záchyt mladistvých, ktorí boli zadržaní na úteku od zákonných zástupcov alebo z výchovných zariadení. Vedenie zariadenia v Záhorskej Bystrici narážalo spočiatku na veľký odpor miestnych občanov. Bolo veľa protestov proti umiestneniu „chuligánov a polepšovne“ v ich obci. Trpezlivým vysvetľovaním, ale najmä brigádnickou výpomocou pri jarných a jesenných prácach starším občanom, brigádami pri skrášľovaní obce, no najmä brigádami pri väčších investičných akciách, napríklad akcia „Z“ (výstavba materskej škôlky, zdravotného strediska, spoločenského domu, základnej školy...) sa tento vzťah obce k zariadeniu postupne menil. Aby mohlo zariadenie úspešne pracovať, bolo potrebné mať širokú sieť výchovných zariadení, kam sa mohli chlapci s poruchami správania a nevyhovujúcimi sociálnymi podmienkami v domácom prostredí po komplexnej pedagogicko – psychologickej diagnostike umiestňovať. Preto vedenie tohto zariadenia už od začiatku svojho vzniku venovalo veľkú pozornosť budovaniu siete výchovných zariadení na Slovensku.

Najstarším výchovným zariadením na Slovensku bola Košická kráľovská polepšovňa, ktorá vznikla v roku 1902, postupne sa sťahovala, až v roku 1951 našla svoje miesto v Hlohovci a odvtedy tam sídli. V roku 1966 bol zriadený výchovný ústav pre mládež v Chalmovej a v roku 1968 vo východoslovenskom kraji výchovný ústav pre mládež v Košiciach – Barci. V roku 1970 zriadilo vedenie DMT svoje elokované pracovisko vo Veľkých Levároch, z ktorého od 1.9.1972 vznikol samostatný výchovný ústav. 31.8.1977 prichádza k jeho zrušeniu, ale opäť sa z neho stáva elokované pracovisko Diagnostického ústavu pre mládež v Záhorskej Bystrici. 1.9.1977 zriadil Diagnostický ústav pre mládež ďalšie svoje elokované pracovisko v Stupave. Ich existencia trvala 2 roky. 1.9.1979 prichádza k zrušeniu oboch elokovaných pracovísk a z elokovaného pracoviska vo Veľkých Levároch sa znova a už natrvalo stáva samostatný výchovný ústav pre mládež. Na území vtedajšieho stredoslovenského kraja bol v roku 1974 zriadený výchovný ústav pre mládež Šafárikovo, teraz Tornaľa. V roku 1977 bol zriadený výchovný ústav pre mládež v Sološnici. Koncom 70. rokov minulého storočia mal Diagnostický ústav pre mládež v Záhorskej Bystrici v dislokačnej sieti okrem DeD na celom Slovensku aj šesť výchovných ústavov pre mládež - Hlohovec, Veľké Leváre, Sološnica, Chalmová, Šafárikovo, Košice-Barca a k dispozícii kapacitu 420 mladistvých chlapcov vo veku 15 – 18 rokov.

Pomerne krátko po svojom zriadení sa Domov mládeže triediaci v Záhorskej Bystrici dostal do povedomia širokej odbornej verejnosti. Svedčí o tom spolupráca s viacerými odbornými pracoviskami a návštevami odborníkov v tomto zariadení. Už v roku 1967 bola nadviazaná medzinárodná spolupráca z Maďarskom (Aszód), s NDR (Gera) a s Juhosláviou (DD Lovran). Najznámejšou a doteraz pretrvávajúcou spoluprácou je spolupráca s DÚM v Prahe na Lublaňskej ulici. Sú to výmeny nielen pracovných skúseností ale aj priateľské osobné stretnutia kolegov – kamarátov.

Smernicami o organizácii školských zariadení pre výkon ústavnej a ochrannej výchovy z roku 1981 bol Diagnostický ústav pre mládež v Záhorskej Bystrici poverený vedením ústrednej evidencie všetkých detí a mladistvých s nariadenou ústavnou a ochranou výchovou. Táto mala poskytovať potrebné informácie Ministerstvu školstva SR a s jeho súhlasom aj generálnej prokuratúre, prokurátorom vykonávajúcim dozor v zariadeniach, ministerstvu spravodlivosti a ministerstvu vnútra. Zriadenie ústrednej evidencie bolo rozvrhnuté do dvoch etáp. V prvej etape boli do ústrednej evidencie podchytené všetky deti a mladiství v detských diagnostických ústavoch, diagnostických ústavoch pre mládež, výchovných ústavoch pre deti a mládež. V roku 1982 sa realizovala druhá etapa, do ústrednej evidencie zaradili všetky deti s nariadenou ústavnou výchovou v DeD, osobitných školách internátnych, materských školách, odborných učilištiach a ostatné deti s nariadenou ústavnou starostlivosťou.

V tomto období prichádza v diagnostickom a prevýchovnom procese k uplatňovaniu nových foriem a metód práce. Pod vedením vedúcej diagnostického oddelenia pani Dr. Miroslavy Bojarovej a liečebného pedagóga Dr. Vladimíra Labátha sme ako prví na Slovensku začali využívať skupinové formy korektívnej práce – voľnú tribúnu, klubové aktivity a hodnotenie.

Do apríla 1983 bol riaditeľom DÚM PhDr. Ján Mikloš, ktorý náhle zomrel. Na dobu zastupovania do vyhlásenia výberového konania bola poverená vedením zariadenia PhDr. Miroslava Bojarová. V novembri 1983 je do funkcie riaditeľa menovaný Mgr. Jozef Moravčík, po zmene režimu sa vo všetkých školských zariadeniach konali nové voľby na riaditeľov. Do funkcie riaditeľa DÚM bol na jeden rok menovaný Mgr. Oldřich Mrázek Po tomto období neprejavil záujem naďalej vykonávať funkciu riaditeľa a k 1.9.1991 sa stal riaditeľom DÚM PhDr. Anton Bohumel. V tomto období sa do prevýchovného procesu pridal ďalší prvok skupinových foriem korektívnej práce – denné komunity. Stali sa stabilným prvkom denného režimu zariadenia. Konajú sa po skončení vyučovania a zúčastňujú sa na nich učitelia, vychovávatelia, odborní pracovníci. Ďalej v tomto období prichádza k rozšíreniu náplne činností zariadenia tým, že sa začali realizovať dobrovoľné diagnostické pobyty – na žiadosť zákonných zástupcov o dobrovoľný pobyt svojho dieťaťa.

V roku 1992 prichádza k zrušeniu Výchovného ústavu pre mládež Košice – Barca, preto sa následne navýšila kapacita miest vo výchovnom ústave Košice - Horný Bankov.

V roku 1997 požiadal pán PhDr. Anton Bohumel o uvoľnenie z funkcie. Na základe výberového konania sa od 1.12. 1997 stala riaditeľkou pani Mgr. Terézia Ruckschlossová. V tomto období prichádza k ďalšiemu zlepšeniu materiálno-technických a pracovných podmienok v zariadení. Zintenzívnili sme voľnočasové aktivity chlapcov mimo zariadenia - lyžiarske výcviky, letné pobytové tábory v Radoli, Liptovskom Jáne, Na Kamennom mlyne. Pani Mgr. Ruckschlosová požiadala k 30.9.2000 o uvoľnenie z funkcie riaditeľa. Novým riaditeľom sa na základe výberového konania stal PhDr. Rudolf Hurban. V roku 2001 sa obnovila medzinárodná spolupráca s DÚM Praha. Jednou z najvýznamnejších akcií v tomto období bola stavba nového asfaltového ihriska v areáli zariadenia s podporou konta Globtel. Tiež sa realizovalo vybudovanie keramickej dielne za podpory Prvej stavebnej sporiteľne a kolegov PhDr. Jany Poláchovej, Mgr. Ireny Vavrincovej, Mgr. Pavla Bryndzáka, Ivana Kinaša, Miroslava Maroša. V tomto období sa buduje kanalizácia a jej napojenie na miestnu sieť. V decembri 2005 sa končí funkčné obdobie PhDr. Rudolfa Hurbana. Rada školského zariadenia pri DCM vypísala nové výberové konanie, z troch kandidátov na funkciu riaditeľa uspel a bol menovaný prednostom krajského školského úradu k 15.12.2005 PhDr. Pavel Bryndzák.

Od roku 2005 prešlo zariadenie transformačnými zmenami tak ako priestorovou úpravou tak vnímaním problému umiestňovania detí do ústavnej starostlivosti.

Prvá zmena nastala kompetenciami diagnostického centra. Zákonom č.305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele boli odobraté kompetencie súvisiace s dislokáciou – administratívnym prerozdeľovaním detí do detských domovov a reedukačných centier. Túto kompetenciu na seba prebrali okresné súdy podľa zákona č.36/2005 o rodine, kedy súd určí priamo zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti, kde bude dieťa umiestnené. Pozitívom vyplývajúcim z týchto zákonov je, že deti v predškolskom a mladšom školskom veku nemusia prežívať životný stres premiestňovaním z jedného zariadenia do druhého. U starších je to ale problém. Deti sú umiestňované do zariadení bez odbornej špeciálnopedagogickej diagnostiky „Kde je voľné miesto tam je dieťa dané“. Obava zamestnancov z neistoty v roku 2006, že postupne diagnostické centra zaniknú sa nenaplnila. V roku 2006 sa v transformačnom procese pokračovalo, od januára sa vysťahovala z hlavnej budovy jedna výchovná skupina do vedľajšieho riaditeľského bytu, ktorý slúžil ako administratívna časť DC. Prešla drobnou stavebnou úpravou – vybudovali sme v tejto časti nové WC a kúpeľňu. Táto etapa sa zakončila v máji 2006, z hlavnej budovy odišlo mnoho negatívneho, ako je sústredenie veľkého počtu chlapcov na jednom poschodí, v menšom – rodinnejšom priestore sa chlapci prirodzenejšie učia samostatnosti a zodpovednosti za svoje prostredie, osobné veci, sú k sebe ohľaduplnejší.

Postupne došlo k prestavbe samostatných skupín aj v hlavnej budove. Upravili sa spálne, hygienické zariadenia, vybudovali sa pre chlapcov obývačky – denné klubovne. V každej klubovni je zriadená kuchynská časť na prípravu jednoduchých jedál. Chlapci majú v svojej výchovnej skupine možnosť tvoriť si svoj vlastný výchovný program, ktorý je zameraný hlavne na sebaobslužné práce.

V nasledujúcom roku sa z hlavnej sprchárne v hlavnej budove pre chlapcov vybudovala aj v spolupráci so starostom MČ Záhorská Bystrica Mgr. Vladimírom Kubovičom a firmou Viaspol Ing. Jozefa Lyžičiara relaxačno-oddychová miestnosť, kde je nainštalovaná infrasauna a vírivá vaňa. Najlepšie hodnotená skupina môže cez víkend stráviť v tejto miestnosti relaxačné popoludnie, rovnako sa miestnosť využíva na otužovanie chlapcov. Transformačný proces stále prebieha. Pracovníci zariadenia sú presvedčení, že kultúrne a estetické prostredie pozitívne vplýva na výchovu detí.

Do transformačného procesu patrí aj klíma v zariadení, je dôležité nezabúdať na pedagogických a odborných zamestnancov. Bez pravidelného vzdelávania a zanietenia pre spoločnú vec nie je možná úspešná transformácia. V dnešnej dobe sa častokrát rozpráva o peniazoch v školstve, málo sa rozpráva o hodnotách. O hodnotách, ktoré peniaze nevedia vyčísliť , myslím na hodnoty ako je vzťah učiteľa, vychovávateľa, psychológa, ale aj kuchárky, či upratovačky k naším chlapcom a ich rodinám. Mnohokrát ak chceme v našom zariadení udržať celospoločenské hodnoty ako sú „slušnosť, úcta k starším, k sebe samému, pozitívny vzťah k svojej rodine“ sa zamestnanci dostávajú na prah zákona, našich chlapcov chránia rôzne zákony, dospelých v zariadení nechráni žiaden, preto si uvedomujeme, že táto práca je veľmi ťažká, a zaslúži si celospoločenské uznanie. Ak má byť reedukačný a resocializačný proces úspešný, musí byť aj dostatočne finančne zabezpečený zo strany štátu. Nie je možné, že pravidelne každý rok neustále u zriaďovateľa DCM odôvodňuje potrebu odborných činností, ako sú psychoterapia, voľnočasové aktivity, preventívne aktivity mimo zariadenia, práca s rodinou, odborná práca s rodinou v teréne. Tento štandard, ktorý by mal byť samozrejmosťou, nemôže byť financovaný normatívom na žiaka.

DCM od svojho vzniku prešlo 4565 chlapcov, čo je pomerne veľká kopa problémov, ale aj víťazstiev a „opravených“ vzťahov so svojimi najbližšími.